Vo všeobecnosti môže mať duplicita na webe rôzne formy, no vo všetkých prípadoch je vhodné, ak sa im z hľadiska efektívneho SEO vyhnete. Konkrétne duplicitný obsah nemusí znamenať len presné okopírovanie celého článku, resp. publikovaného obsahu na webe, ale o duplicite vravíme už len vtedy, ak sa s takýmto obsahom zhoduje len niekoľko častí, resp. kusov textu.
- Môže ísť o zhodu obsahu nachádzajúceho sa na jednej a teda tej iste stránke.
- Rovnako však môže ísť o zhodu medzi obsahom na dvoch rozdielnych weboch.
Je ale pravda, že zhoda medzi niekoľkých časťami textového obsahu samozrejme dokáže byť čisto náhodná a nejedná sa o nič neobvyklé. Predovšetkým ak vravíme o zhode na tej istej stránke, čo by až taký problém neznačilo. Horšie je to však s duplikátmi na dvoch rozdielnych weboch, kedy je faktorom podozrenie z kradnutia autorstva.
Možno sa ale teraz pýtate, ako to funguje z hľadiska preložených textov?
Totiž obsah dokážeme nájsť napr. v anglickom jazyku a pokiaľ tento jazyk ovládame, pomerne ľahko sa dokážeme „inšpirovať“ a celé texty len voľne preložiť. A v podstate čo z toho dostaneme, je vzájomne rozdielny obsah. A ten dokonca môže byť užitočný pre našincov, čo danú tematiku hľadajú pomocou kľúčových výrazov vo svojom rodnom jazyku.
Daný proces však znie príliš ľahko, šibalsky a ideálne na to, aby to reálne fungovalo. Vyhľadávače totiž dokážu takéto „near duplicates“ rozpoznať.
Označia a uložia si ich pod konkrétnym pomenovaním, teda ako „blízko duplikovaný obsah“, čo už nič dobré neveští. Každopádne to pravdepodobne skončí tak, že vyhľadávač bude zobrazovať vo svojich výsledkoch originálny obsah a tento „near duplicate“ bude prakticky odstavený bokom. Takže škoda námahy, bude neefektívny.
Takéto preložené texty sa ale dajú upraviť do vlastnej štylistiky a spraviť ich skrátka silne originálnymi, no v takomto prípade už vlastne daný článok môžete vytvoriť použitím vlastnej hlavy a nájdeným textom v angličtine sa maximálne len inšpirovať niektorými faktami.
